Veľká novela Zákona o verejnom obstarávaní

Prehľad niektorých zmien, ktoré prináša novela Zákona o verejnom obstarávaní (Zákon o VO):

1. Zavádza sa osobitný druh zákazky – zákazka s predpokladanou hodnotou do 5 000 €. Na takúto zákazku sa Zákon o VO vôbec nevzťahuje.
2. Upravuje sa výška finančných limitov pre civilné podlimitné zákazky. V rámci tejto úpravy sa výška finančných limitov upravila jednotne, bez ohľadu na tzv. bežnú dostupnosť tovaru (služieb) na trhu, ako tomu bolo doteraz. Nové finančné limity pre podlimitné zákazky budú od 1.1.2019 nasledovné:

a) 70 000 € (doteraz 50 000 €, resp. 15 000 € ak išlo o tzv. bežne dostupný tovar a služby), ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 Zákona o VO, 

b) 260 000 € (doteraz 200 000 €), ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 Zákona o VO,

c) 180 000 € (doteraz 150 000 €), ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

3. Z pôsobnosti Zákona o VO sa vynímajú tzv. „dotované subjekty“, t.j. subjekty, ktoré nemajú postavenie (verejného) obstarávateľa, ale boli im poskytnuté finančné prostriedky zo strany verejného obstarávateľa. Vyňaté z pôsobnosti Zákona o VO sú tie dotované subjekty, ktorým verejný obstarávateľ poskytne menej ako 50 % z ceny obstaraného tovaru, služby alebo stavebných prác, t.j. dotovaný subjekt si zákazku financuje min. z polovice sám. Na takéto prípady sa teda Zákon o VO nebude vzťahovať.
4. Upravujú sa obsahové náležitosti referencie tak, aby sa dosiahla využiteľnosť referencií na účel vyhodnocovania technickej a odbornej spôsobilosti.
5. Zo Zákona o VO sa vypúšťa možnosť zadania stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska. Dôvodom je skutočnosť, že stavebné práce v zásade nespĺňajú kritérium „bežnej dostupnosti“, keďže stavebná práca sa naopak takmer vždy vyznačuje potrebou určitej individualizácie, a to napr. vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo k stavebníkovi.
6. Povinnosť (verejných) obstarávateľov uchovávať dokumentáciu z verejného obstarávania sa predlžuje zo súčasných 5 rokov, na 10 rokov.
7. Zo Zákona o VO sa vypúšťa možnosť (verejného) obstarávateľa požadovať, aby uchádzač (záujemca) a iná osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, zodpovedali za plnenie zmluvy spoločne. Tento inštitút nebol aplikačnou praxou prijatý a nevyplýva ani zo smerníc EÚ.
8. V súvislosti so systémom manažérstva kvality sa upresňuje, že (verejný) obstarávateľ môže vyžadovať iba certifikáty vydávané na základe systémov, ktoré boli certifikované akreditovanou osobou v zmysle zák. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené je zrejme reakciou na snahy niektorých (verejných) obstarávateľov vyžadovať rozličné druhy certifikátov, ktoré nemali autorizáciu od akreditovanej osoby. Takouto osobou je v podmienkach SR jedine SNAS (Slovenská národná akreditačná služba). Zároveň však bude platiť povinnosť uznať rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom iného členského štátu EÚ.
9. Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže v procese verejného obstarávania sa vypúšťa povinnosť odôvodňovať primeranosť každej podmienky účasti, ktorú (verejný) obstarávateľ určil, nakoľko predmetná povinnosť nevyplýva zo smerníc EÚ pre oblasť verejného obstarávania. Naďalej však platí, že všetky podmienky účasti, ktoré (verejný) obstarávateľ určí na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, ako aj ich minimálna požadovaná úroveň, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané.
10. Pri preukazovaní splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo g) Zákona o VO bez využitia technických a odborných kapacít inej osoby sa navrhuje ustanoviť, že ak technik, technické orgány alebo osoba deklarovaná zo strany záujemcu alebo uchádzača ako osoba určená na plnenie zmluvy alebo osoba deklarovaná ako riadiaci zamestnanec nespĺňa ustanovenú podmienku účasti, tak v takom prípade nedochádza okamžite k vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu, ale (verejný) obstarávateľ je povinný vyzvať uchádzača alebo záujemcu, aby túto osobu alebo orgán nahradil subjektom spĺňajúcim túto podmienku účasti. K vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu dochádza až v prípade, ak nedôjde z jeho strany k nahradeniu takým subjektom, ktorý ustanovenú podmienku účasti spĺňa. Identická právna úprava sa momentálne vzťahuje na preukazovanie podmienok účasti prostredníctvom tretích osôb.
11. Doplňuje sa povinnosť, aby časti súťažných podkladov, informatívneho dokumentu, súťažných podmienok alebo koncesnej dokumentácie, ktoré je potrebné za účelom vypracovania ponuky alebo návrhu upravovať (napr. vypĺňať textové polia jednotlivých položiek vo výkaze výmer) boli  uverejňovane v profile v editovateľnej podobe. Cieľom úpravy je uľahčiť prípravu ponúk alebo návrhov.
12. V súvislosti s úpravou inštitútu zábezpeky sa navrhuje upresniť, aby v prípade, ak (verejný) obstarávateľ vyžaduje zábezpeku, určil lehotu viazanosti ponúk, ktorá nepresiahne 12 mesiacov, pričom túto lehotu nemožno predĺžiť. Zábezpeka predstavuje najmä pre malé a stredné podniky značnú finančnú záťaž, pričom za uvedené obdobie môže nastať taká zmena trhových podmienok (napr. zmena cien komodít, zmena výšky miezd a pod.), že uchádzač nebude môcť dodržať podmienky svojej ponuky. Za účelom vyváženia vzťahov medzi (verejným) obstarávateľom a uchádzačom sa preto navrhuje, aby po uplynutí uvedeného obdobia neboli ponuky ďalej viazané zábezpekou. Znamená to, že po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nastáva dôvod na vrátenie zábezpeky uchádzačom, pričom tí sú v tejto súvislosti oprávnení rozhodnúť sa, či budú v predmetnom postupe ďalej pokračovať alebo nie. Z pohľadu (verejného) obstarávateľa uplynutie lehoty viazanosti ponúk automaticky nezakladá osobitný dôvod na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, a teda v postupe je možné ďalej pokračovať, prípadne je možné postup zrušiť v súlade s niektorým z dôvodov uvedeným v § 57 Zákona o VO.
13. Okrem „klasických“ foriem zloženia zábezpeky – finančné prostriedky na účet (verejného) obstarávateľa a banková záruka, sa pridáva tretia forma zábezpeky, ktorou je poistenie záruky, ako poistný druh podľa § 39/2015 Z. z. o poisťovníctve.
14. V § 49 ods. 5 Zákona o VO sa dopĺňa nová povinnosť uchádzača, uviesť v ponuke osobu, ktorej služby alebo podklady pri vypracovaní ponuky využil, pokiaľ nevypracoval ponuku sám. Ide o reakciu zákonodarcu na prípady, keď sa v tom istom verejnom obstarávaní objavili ponuky obsahujúce rovnaké chyby, formulácie, prípadne iné znaky, ktoré sa javili ako indície protisúťažného správania. V rámci prešetrovania možného protisúťažného konania sa následne zistí, že podklady pre uchádzačov pripravoval ten istý externý subjekt. Pre prípad porušenia tejto povinnosti môže byť uchádzačovi uložená pokuta až do 5 000 €.
15. Novelou sa definitívne ruší dvojobálkový systém predkladania ponúk (časť Kritériá a časť Ostatné), čo súvisí s elektronizáciou VO.
16. V súvislosti s vyhodnocovaním ponúk sa zdôrazňuje, že (verejní) obstarávatelia sú povinní mať na zreteli povinnosť dodržiavania minimálnych mzdových nárokov zo strany úspešného uchádzača. Preto by predovšetkým v zákazkách, v ktorých pracovný faktor tvorí podstatnú časť plnenia a nákladov mali mať (verejní) obstarávatelia vedomosť o tom, aká je minimálna hodnota pracovnej zložky, ktorou bude garantované dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného práva, vrátane plnenia prináležiacich daňových a odvodových povinností za dotknutých zamestnancov. Tieto skutočnosti by následne mali (verejní) obstarávatelia zohľadňovať pri vyhodnocovaní, či v konkrétnom prípade nemôže ísť o mimoriadne nízku ponuku a prípadne tomu prispôsobiť aj proces vysvetľovania ponúk.
17. V súvislosti s inštitútom mimoriadne nízkej ponuky sa upravuje a upresňuje aplikácia zákonných podmienok. Doteraz platilo, že za mimoriadne nízku ponuku sa vždy považovala ponuka, ktorá obsahovala cenu najmenej o 15 % nižšiu ako je priemer cien zvyšných ponúk (okrem ponuky s najnižšou cenou)  alebo o 10 % nižšiu ako je cena plnenia podľa ponuky s druhou najnižšou cenou. Na záver o existencii mimoriadne nízkej ponuky teda stačilo, ak daná ponuka spĺňala aspoň jednu z vyššie uvedených podmienok. Po novom však už musí ponuka spĺňať súčasne obidve podmienky na to, aby bola automaticky považovaná za mimoriadne nízku ponuku.
18. Precizovanie ustanovení o dynamickom nákupnom systéme.
19. Sprehľadnenie postupu zadávania podlimitných zákaziek bez využitia trhoviska tak, že namiesto odkazu na druhú časť zákona, následný výpočet ustanovení, ktoré sa nepoužijú a zavedenie niektorých osobitných ustanovení, dochádza k podrobnejšiemu opisu práv a povinností verejného obstarávateľa a uchádzačov alebo záujemcov.
20. Upresnenie právnej úpravy zadávania zákaziek s nízkou hodnotou. Vzhľadom na to, že cieľom pravidiel pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je ustanovovať podrobný postup ich zadávania, je na samotnom verejnom obstarávateľovi, akou cestou
    sa v snahe o dosiahnutie hospodárnosti vyberie a aké priority si pritom nastaví. Zákon v tomto prípade nemá ambíciu ustanovovať, koľko hospodárskych subjektov má byť oslovených, koľko ponúk má byť predložených a pod., ale obdobne ako je tomu v prípade priamych rokovacích konaní, má snahu vynucovať povinnosť dodržiavania princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k hospodárskym subjektom, ktoré verejný obstarávateľ osloví za účelom predloženia ponúk. Snahou je teda vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetky podniky, o ktoré verejný obstarávateľ prejaví záujem. V súlade s princípom transparentnosti má verejný obstarávateľ v dokumentácii zachytávať všetky „podstatné“ úkony a následne ich uchovať po dobu desiatich rokov od uzavretia zmluvy. Aj napriek voľnému procesu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou je potrebné, aby vo vzťahu k vybranému dodávateľovi boli splnené dve elementárne požiadavky, a síce aby bol oprávnený dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce a aby zadanie zákazky nebolo výsledkom konfliktu záujmov.
21. Doplnenie možnosti uskutočnenia viacetapovej súťaže návrhov, v ktorej na základe kritérií uvedených v súťažných podmienkach dochádza k znižovaniu počtu návrhov, a to najmenej na tri. Porota za uvedeným účelom môže pred každou nasledujúcou etapou spresniť požiadavky na rozsah, obsah alebo formu návrhu a určiť primeranú lehotu na predloženie dopracovaných návrhov.
22. Dopĺňa sa aj najskorší termín, v ktorom môže hospodársky subjekt žiadať o predĺženie zápisu v zozname hospodárskych subjektov. Žiadosť môže byť predložená UVO najskôr 60 dní a najneskôr 30 dní pred uplynutím doby zápisu. Z uvedeného vyplýva, že hospodárskej subjekty budú mať lehotu 30 dní na podanie uvedenej žiadosti. V prípade skoršieho podanie žiadosti bude táto zrejme odmietnutá.
23. Žiadosť o nápravu – upravuje sa lehota na doručenie žiadosti o nápravu (verejnému) obstarávateľovi. Doteraz platila 10-dňová lehota – od prevzatia dokumentov (súťažných podkladov a iných dokumentov). Táto je často príliš krátka (napr. pri zákazkách na stavebné práce) a moment prevzatia navyše mnohokrát nie je možné určiť, nakoľko súťažné podklady a iné dokumenty sa zverejňujú v profile, a teda moment ich prevzatia konkrétnym hospodárskym subjektom nie je známy. Po novom bude lehota na doručenie žiadosti o nápravu určená konkrétnym termínom v závislosti od lehoty na predkladania ponúk, nie od momentu prevzatia dokumentov konkrétnym hospodárskym subjektom.

Súčasne sa skracuje maximálna lehota (najneskôr do 10 dní od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk) na „najneskôr štyri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov,“ ak ide o nadlimitnú zákazku a „najneskôr dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk,“ ak ide o podlimitnú zákazku. Uvedené skrátenie však bude platiť len za predpokladu, že dokumenty, proti ktorým žiadosť o nápravu smeruje, neboli poskytnuté neskôr než 15 dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov. V takom prípade platí lehota 10 dní od poskytnutia dokumentov.

Zhrnutie k lehotám, keďže vyššie uvedený text môže pôsobiť zložito J :

• ak sa žiadosť o nápravu podáva proti oznámeniu o vyhlásení VO, resp. výzve na súťaž, resp. výzve na predkladanie ponúk – je možné podať žiadosť o nápravu tak, aby bola doručená v lehote do 10 dní odo dňa uverejnenia oznámenia/výzvy vo vestníku;
• ak sa žiadosť podáva proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch, napr. v súťažných podkladoch (čo je v praxi najčastejšie) – je možné podať žiadosť o nápravu tak, aby bola doručená v lehote najneskôr 4 pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk (v prípade nadlimitnej zákazky), resp. najneskôr 2 pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk (v prípade podlimitnej zákazky);
• ak by však dokumenty, proti obsahu ktorých sa žiadosť podáva, boli poskytnuté neskôr než 15 dní pre uplynutím lehoty na predkladanie ponúk (napr. v prípade vysvetlenia verejného obstarávateľa), je možné podať žiadosť najneskôr do 10 dní odo dňa ich poskytnutia, t.j. bez ohľadu na prípadné uplynutie lehoty na predkladanie ponúk.

24. Vzhľadom na nástup povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ uplatňovania revíznych postupov. Vo vzťahu k žiadosti o nápravu sa preto ustanovuje, že v procesoch verejného obstarávania, ktoré sú realizované funkcionalitou informačného systému, je možné podať žiadosť o nápravu len elektronicky, a to buď funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa predmetné verejné obstarávanie uskutočňuje alebo v elektronickej podobe podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že zákon upravuje výnimky z povinnej elektronickej komunikácie, sa v procesoch verejného obstarávania, ktoré nie sú realizované funkcionalitou informačného systému, naďalej umožňuje podať žiadosť o nápravu v listinnej podobe.
25. Upravujú sa tiež podmienky, za ktorých je kontrolovaný povinný podať UVO podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Uvedená povinnosť sa tak bude vzťahovať na všetky nadlimitné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a všetky nadlimitné koncesie, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, ako aj na postupy zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, avšak len za predpokladu, že predpokladaná hodnota zákazky na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby je rovnaká alebo vyššia ako 600 000 Eur.
26. Vypúšťa sa povinnosť predkladať prílohy námietok, ktoré nie sú pre samotné konanie o námietkach nevyhnutne potrebné. Výsledok vybavenia žiadosti o nápravu, resp. samotná žiadosť o nápravu (ak ju kontrolovaný nevybavil v zákonnej lehote) je obsiahnutá
    v dokumentácii, ktorú predkladá kontrolovaný úradu podľa § 173. Zároveň uvedeným dochádza k zjednoteniu danej úpravy s ostatnými „sporovými“ revíznymi postupmi – žiadosťou o nápravu a odvolaním, pri ktorých takýto doklad nie je vyžadovaný.
27. V súvislosti s nástupom povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ podávania námietok, a to odlišne pre námietky, ktoré sa doručujú kontrolovanému a odlišne pre námietky doručované úradu. Predmetná odlišnosť spočíva v tom, že námietky môžu byť i naďalej úradu vždy doručované v listinnej podobe. Námietky doručované kontrolovanému však budú môcť byť doručované v listinnej podobe len vtedy, ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému.
28. Navrhovaná úprava doručovania námietok sa primerane bude vzťahovať aj na doručovanie odvolaní proti rozhodnutiam úradu vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Navrhovaná úprava ustanovuje v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok tzv. koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej dôkazy, ktoré navrhovateľ žiada v tomto konaní o námietkach vykonať, musia byť súčasťou podania námietok. Na dôkazy, ktoré budú  účastníkom konania iniciatívne predložené až po uplynutí lehoty na doručenie námietok, sa nebude prihliadať, čím sa sleduje skrátenie dĺžky konania pred úradom, a tým aj jeho zefektívnenie. Úprava koncentračnej zásady samozrejme nebráni tomu, aby v prípade ak úrad nariadi v konaní ústne pojednávanie účastníci konania do ukončenia pojednávania predkladali dôkazy a svoje vyjadrenia vo veci.
29. Zjednodušenie pravidiel pre výpočet kaucie. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy, ktorá rozlišuje rôzne spôsoby výpočtu kaucie z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania (pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“, po otváraní týchto častí ponúk), z pohľadu predpokladanej hodnoty zákazky (nadlimitná, podlimitná), ako aj z pohľadu jej typu (zákazka na dodanie tovaru, na poskytnutie služby alebo na uskutočnenie stavebných prác), navrhovaná právna úprava ustanovuje jednotný spôsob výpočtu kaucie. Cieľom je predchádzať procesnému zastaveniu konania o námietkach v dôsledku aplikácie nesprávneho výpočtu kaucie navrhovateľom. Súčasne sa výrazne znižuje maximálna možná výška kaucie zo súčasných 150 000 eur na 50 000 eur, čím sa sleduje sprístupnenie konania o námietkach väčšiemu počtu hospodárskych subjektov (malým a stredným podnikom). Samotná kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doručenie námietok. Výška kaucie je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky, min. však 2 000 € a max.

• 10 000 € pri námietkach podávaných v úvodnej fáze verejného obstarávania, t. j. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky alebo žiadosti o účasť;
• 50 000 € pri iných námietkach.

Ak sa námietka týka len časti zákazky, kaucia sa skladá z hodnoty danej časti.

30. K zrýchleniu a zefektívneniu konania pred úradom prispeje aj nový inštitút, ktorý (verejným) obstarávateľom umožní priznať porušenie zistené úradom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, pričom v dôsledku priznania identifikovaného porušenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o polovicu. Predpokladom pre uplatnenie zníženia pokuty je bezpodmienečný súhlas kontrolovaného so všetkými zisteniami úradu urobený v konaní na prvom stupni, t.j. nie až v odvolacom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o 50 %, bude vydané na základe priznania porušenia zákona (verejným) obstarávateľom, proti tomuto rozhodnutiu nebude možné podať odvolanie.
31. Novela umožňuje vyvodenie deliktuálnej a priestupkovej zodpovednosti voči zainteresovanej osobe, ktorá neoznámi svoj konflikt záujmov (napr. vo vzťahu k uchádzačovi) (verejnému) obstarávateľovi. Zainteresovanou osobou podľa § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je zamestnanec (verejného) obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje (verejnému) obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo osoba s rozhodovacími právomocami (verejného) obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. Ak je zainteresovanou osobou právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, môže jej byť uložená pokuta až do výšky 30 000 €. Ak je zainteresovanou osobou fyzická osoba nepodnikateľ (napr. zamestnanec verejného obstarávateľa – člen komisie na vyhodnotenie ponúk), môže jej byť uložená pokuta za priestupok až do výšky 15 000 €.
32. V novele absentujú osobitné prechodné ustanovenia, t.j. po nadobudnutí účinnosti tohto zákona – od 1.1.2019, (verejní) obstarávatelia a obstarávatelia pri akejkoľvek zmene postupujú podľa novozavedených pravidiel, a to napríklad bez ohľadu na to, či pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva bola výsledkom verejného obstarávania vyhláseného alebo preukázateľne začatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo nie.